Za oknom duní hudba, z rádia počuť, že pyramídové hry zasa na Slovensku fungujú. A ja som smutný. Nie pre pyramídy, je mi jedno ako ľudia minú prachy. Peniaze nemám rád, sú pre mňa niečím, čo ľudí rozdeľuje na dôležitých a nedôležitých. Ale ani o peniaze mi nejde. Quo vadis? To je tá otázka! Sú ľudia, ktorý vádis pre peniaze. Ale sú aj taký, ktorí nie. Dnes som povedal jednu vetu. Akosi nemám kamaráta. A dostal som na to jednoduchú protiotázku: Prečo si myslíš, že je to tak? Musel som povedať, že neviem. Veď kto by vedel? Nikto ma nemá rád asi preto, že som zlý človek, málo sa snažím byť dobrý! Asi. Možno som taký komplikovaný, že si len ťažko nájdem niekoho kto je rovnaký. Blbosť! Možno nechcem? Nechcem! Ale potom quo vadis? Neviem. Možno ma niekto má rád. V rádiu hrajú Mira a Mariku v Slepých uličkách. Tak nejak sa cítim. Ale zasa oni sa cítia dobre, ale nepôsobí to tak na mňa. Požičaj mi nádej? Kto by mi už len požičal nádej? Mal som raz kamaráta, už tu nie je! Odišiel! Preč! Už sa asi nestretneme! Škoda! Rád by som ho stretol a pokecal. Nie o veľkých veciach, len tak...... Len tak......
Práve som si skúsil vygoooogliť jeho meno. Na internete je o ňom jediná zmienka. Smutná....
Je mi ľúto, že musel odísť, veľmi...
Bolia ma zuby. Už som za ne zaplatil asi 10 tisíc, ale stále nič. A mám taký blbý pocit, že už to bude len horšie. Takže zuby ma budú bolieť, len viac a viac. Cez víkend má vraj pršať. Asi si konečne niečo prečítam. Volali mi chalani, že mám prísť na pivo. Ale neviem, už sa s ním nekamarátim, tak neviem, či tam mám prísť. Vraj tam teraz nebude. Takže pôjdem.
Takže quo vadis? Vôbec celkom sa mi to páči. Ale to asi len preto, že to je asi jediné, čo po latinsky viem. Teda ešte in vino veri tas, teda ak sa to takto píše. Moment ešte poznám kocky sú hodené. Ale ako sa píše to? Neviem....
Veľa vecí neviem a asi sa ani nikdy nedozviem.
Niekto mi chýba....... Začalo pršať.....